31.10.2009


Na Dubnicu sme sa tešili. Nenachádza sa tak daleko, takže som čakal početnú posádku autobusu, počasie bolo prijatelné, a súper sa nám všetkým zdal zdolatelný. Zo Senice odchádza posádka 26 fans okolo pol štvrtej, lebo sa mi podarilo trošku meškat, za čo sa všetkým ospravedlnujem. Nálada v buse postupne gradovala, a Zdenove narodky sa zapíjali poctivo. Po chvíli sa už všetci tešíme, kedy prídeme na Myjavu, aby sme aspon trošku odplatili prehru v pohári, a pokrik "JEBAT MYJAVU" bolo počut po celom meste. Nakoniec na Myjave aj stojíme, konáme potrebu, rýchlu fajčiarsku a pokračujeme v ceste.
Cesta prebieha klasicky. Spieva sa, kričí sa, skáče sa a pije sa. Na dialnici Fezojovi uletí šiltovka ale náladu mu to určite nepokazí. Napokom máme ešte druhú prestávku na odpočívadle Kostolná pri Trenčíne, a po Jurovej embéčke tam ostal už iba masný flek na zemi. Do Dubnice prichádzame asi 20 minút pred zápasom, a na parkovisku nás už čaká zopár Verejno-právnych činitelov. Zdeno išiel po lístky, trošku sa zdržal ale úvod zápasu predsa len stíhame.
Po dokladnej prehliadke pri vstupe do sektoru (prepašovali by sme asi aj tank) vyvesíme vlajky, a púštame sa do povzbudzovania, ktoré bolo priemerné, miestami až chabé. Z vedlajšej hlavnej tribúny na nás čumelo zopár Dubnických fanúšikov, ale žiadny konflikt sa nekonal. Z fotbalu nás toho vela nezaujalo, možno tak Milošova strela v 9. minute, ktorá skončila na brvne. V nudnom fotbale a pri teplote 4°C sa predsa len zabávame a každú minútu sa aspon jeden z nás zjebe zo stoličky. V druhom polčase sa už kvalita fotbalu zlepšila, a v 72 minúte sa lámal chlieb. Po faule na Victora nariadil sudí penaltu ktorú najprv Ihla doslova prejebal, ale sudí dal penaltu opakovat, a Piroh sa už nemýlil. Po gole sa ozval z domácich tribún piskot, a na tráve skončila aj jedna sklenená flaša, ale popravde ani sa im nečudujem. Seničania už náskok udržali, a po konečnom odpískaní sme už mohli oslavovat 3 body. Hráči sa nám odmenili dakovačkou a Tesák ešte aj individuálne. Cestou naspat sme sa ešte z posledných síl vykričali, vybláznili a tešili sa na konečný príjazd do Senice.




                                                                                                                                      Milan Kocák  2.11.2009