Sobota, cestujem domov z Trnavy a vobec nemám na pláne sa tam o 2 hodiny opat vrátit ajked viem, že tam dneska hraje Senica a že sa organizuje výjazd. V tom mi ale zavolal Zdeno S. a všetko bolo v okamihu inak. V Senici bolo celkom chladno a mierne mrholilo a priznám sa, že som si to chcel ešte rozmysliet. Volám JOhnymu a zistujem že sú už na autobusovom nádraží. Na nádraží naozaj boli, a asi polovička z nich už bola minimálne v nálade. Po menšej debate sme sa dohodli, že na železnicu pojdeme pešo, a tak sa celkom 10 fanatikov vybralo na menší pochod mestom. Po ceste sa odpálili nejaké svetlice, ktoré síce nemali daleký dostrel, ale na spestrenie postačili. Na stanici nás už čaká pre mna ikona Senického hokejového fan-klubu Žuro a pripája sa k nám. Takže už nás je celkom jedenást. Zdeno kupuje hromadný lístek a rozdá vstupenky na fotbal. Po príchode vlaku nás nasáčkovali do prvého vagonu, ktorý sme mali celú cestu iba pre seba. Vagon strážili z vonku nejakí príslušníci železničnej polície, ale boli celkom v pohode. Občas nás napomenuli že sa máme stíšit, ale k žiadnemu vačšiemu konfliktu nedošlo. Vo vlaku to žilo celú cestu, spievali sa chorále a pilo sa palivo. Len škoda že nás v nom nebolo tak 30-40, to je asi iba sen každého z nás. V Trnave na železnici nás už čakalo zopár ... ktorý nás potom odprevadili až na štadion, a tam už sa k nám pripája starý známy "Botis", takže už sme kompletne dvanásti. Fotbal sa už začal ale nás ešte nechceli pustit. Ani neviem prečo. Nakoniec nás všetkých poctivo prehladali, padla menšia verbálna výmena názorov a išlo sa do vnútra na super-moderný štadion A.Malatinského. Vyvesíme vlajku, stojíme, pozeráme a ticho. Trnaváci nikde iba asi 15 detí na hlavnej tribúne, 15 ludí, ktorý sa snažili vytvorit kotol na Južnej + 1 opití kolega, ktorý sa nás snažil silou mocou vyprovokovat. Táto mrtvá atmosféra nám dala možnost ukázat, že aj v malom počte sa dá spravit bordel. A tak sa aj stalo, konečne sme kričali všetci a všetkých to bavilo. Ked sme dali prvý gol, bol som si vedomý že v Trnave zoberieme všetky body. Dali sme aj zopár nových chorálov, jeden bol dokonca vymyslený cez polčasovú prestávku. Zápas nám utiekol ani nevieme ako a už smeš sa spolu s hráčmi radovali z troch bodov. Premiérová dakovačka " sadni ked si záhorák" mala ešte menšia chybičky, ale nebolo to až také zlé. Na železničnú stanicu nás opat odprevadili ... ale teraz už vo vačšom množstve. Tích 40 ich mohlo byt. Na stanici sa k ... pripojili ešte ... s kuklami na hlave, a to bol podla mna kamen úrazu. ... s kuklami chcú skrátka silou mocou robit paniku a ukázat že oni sú tu pánmi a že ich musia všetci poslúchat. Ako viete v Trnave je budova žel. stanice presklenená a Juro B. uvidel vo vnútri svojich známich a rozhodol sa íst k nim bližšie a pozdravit. To sa samozrejme nepáčilo ... v kuklách a Jura spacifikovali. To sa samozrejme nepáčilo nám. Chochi bol opat vo svojom živli a nadával každému kto mal uniformu. Zdeno sa tiež aktívne postavil na odpor a bol presvedčený že bez Jura neodídeme. Policajti sa nás snažili presvedčit že vlak neodíde pokým ho nepustia. Vačšina z nás sa pobrala k vlaku a ked sme zistili že máme ešte dobrých 50 minút tak sme sa pobrali do šenku. 3.cenová skupina a za stravné lístky vám predali úplne všetko, takže spokojnost na obidvoch stranách. nakoniec už bol čas odchodu takže sme nastúpili do vlaku kde už bol aj Juro. Cestu sme strávili v zdraví a spokojnosti. Nebyt toho záverečného incidentu tak by bolo v Trnave naozaj na výbornú. No ešte nepočítam absenciu bufetu v sektore hostí a postkomunistické WC. Takisto aj spiatočnú cestu zo železnice opat po svojich. 

Ešte by som chcel podakovat všetkým čo boli v Trnave a vytrvalo povzbudzovali. Ospravedlnujem sa za meškanie článku ale skorej som nemohol a takisto sa može viacej vecí odlišovat a viacej ich može chýbat ale ja si toho vela už skrátka nepamatám... Vidíme sa na CÉČKU.